Model systému OSTO je založený na teórii systému OSTO, ktorá komplexné systémy a organizácie chápe ako živé systémy a mapuje ich pomocou modelu systému OSTO. Model má kybernetickú povahu a je odvodený z teórie uzavretých slučiek. Základy tejto teórie formuloval David P. Hanna v 80. rokoch a boli publikované pôvodne v roku 1988. Model predpokladá, že niekoľko centrálnych transformačných procesov prebieha vo vnútri komplexnej organizácie. Sú hlboko ovplyvnené vzájomnými reakciami medzi vnútorným životom organizácie a vonkajším prostredím (prostredím). Z hľadiska teórie uzavretej slučky zobrazuje systémový model OSTO základné prvky takéhoto živého systému v jeho vzájomnej prepojenosti, závislostiach a vzájomných reakciách. Myslenie v sieťových štruktúrach je teda rozhodujúcou súčasťou teórie systému OSTO.
Skratka „OSTO“ znamená otvorené, sociotechnické, ekonomické (nemecké „oekonomisch“) aspekty systému. Pokiaľ ide o organizácie a ekonomicky pracujúce spoločnosti, model zohľadňuje otvorenosť systémov voči ich prostrediu, ako aj skutočnosť, že ide o multidimenzionálne sociálno-technicko-ekonomické štruktúry. Ak vezmeme do úvahy tieto štyri aspekty, model zobrazuje zložitosť takéhoto systému v jeho mnohých rozmeroch.
Oblasti použitia
Model systému OSTO je konkrétnym modelom myšlienkového rámca OSTO. V praxi sa tento model používa ako manažérsky a reflexný nástroj.
Pohľad cez takzvané „okuliare OSTO“ má uľahčiť riadenie neustále sa zvyšujúcej dynamiky a zložitosti systémov, ako je hľadanie nových akčných stratégií vytváraním odstupu.
Z tohto dôvodu sa táto metóda pre organizačný rozvoj uplatňuje v oblasti riadenia zmien. Spoločnosti používajú metódy v oblasti diagnostiky, návrhu a redizajnu organizácií, ako aj v oblasti projektového riadenia. OSTO vyvinula koncepcie vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov v súlade so systémovou kvalifikáciou manažérov („SYMA®“). Prístup sa vyučuje hlavne na univerzite v Klagenfurte a na univerzite RWTH v Aachene. Zameriava sa predovšetkým na inštitút kybernetiky, ako aj na vedúceho informačného manažmentu v strojárstve a na stredisko pre vzdelávanie a správu znalostí. Každý rok získa viac ako 1 000 študentov vedomosti o teórii systému OSTO počas povinného kurzu v študijnom odbore strojárstvo.
O pre otvorený systém
V rámci prístupu OSTO System sú organizácie analyzované ako otvorené systémy.
V tejto súvislosti sa atribút „otvorený“ vzťahuje rovnako na priestorovú a predmetovú úroveň, ako aj na časový aspekt.
Na priestorovej a predmetovej úrovni sa analyzuje nielen zamýšľaná, ale aj neplánovaná výmena s prostredím.
Systémy nie sú takmer nikdy uzavreté.
V dôsledku toho je potrebné veľmi pozorne sledovať obojsmernú vzájomnú výmenu medzi systémom a jeho prostredím.
Aby bolo možné vypracovať dlhodobú stratégiu, ktorá zohľadní dôsledky, je potrebné pochopiť vnútorné vzťahy i vonkajšie závislosti celého systému.
S pre časti sociálneho systému
Sociálna stránka systému zahŕňa klasické oblasti návrhu a organizácie procesov, informačné a rozhodovacie postupy, rozdelenie funkcií a úloh, ako aj systém odmien a kontroly.
Tento aspekt však zohľadňuje aj motiváciu v celej spoločnosti a vzťahy medzi zamestnancami a celkovú organizačnú kultúru.
Pre pochopenie tejto časti a jej vplyvu na celý systém je dôležité vedieť, že dôvera hrá najdôležitejšiu úlohu vo všetkých postupoch a procesoch, na ktorých sa zúčastňujú ľudia.
T pre časti technického systému
Technická stránka systému sa zameriava hlavne na materiálne aspekty spoločností, ako sú stroje, zariadenia, interná a externá architektúra, ako aj nástroje a postupy.
Ďalej obsahuje koncepciu technológie s ohľadom na centralizované a / alebo decentralizované riešenia.
Ďalším problémom, ktorý sa v rámci tejto časti modelu rieši, je otázka, ako technické koncepty a nástroje ďalej fragmentujú prácu, alebo – ak to tak je určené – do akej miery umožňujú integrované zdravé pracovné štruktúry.
O pre časti ekonomického systému
Ekonomická stránka systému popisuje všetky aspekty, ktoré priamo súvisia s ekonomickou efektívnosťou organizácie, ako sú trendy výnosov, vývoj produktivity, kontrolné postupy, systémy odmeňovania, plánovanie investícií a rozpočtu, fiškálne aspekty, doby realizácie, štruktúra nákladov atď.
Vznik a rozvoj
Zložitosť, pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť, teoretici organizácie prvýkrát opísali v rokoch okolo roku 1975. Preto sa rôzne [[školy riadenia]] a konzultanti pokúsili vyvinúť nové formy organizačného rozvoja, pretože: ich zámerom bolo pochopiť vnútornú a vonkajšiu zložitosť vývojom myšlienkových rámcov a vytváraním modelov. Do tohto bodu existovali modely popisujúce organizácie ako tayloristické štruktúry s delením na prácu (organizácia návrhu a procesu). Tieto modely sa stále používajú. Nevýhodou však je, že nie sú schopní vykresliť potrebnú flexibilitu. Systémový prístup predstavuje organizácie ako živé organizmy, ktoré sa musia pružne adaptovať na nové podmienky. Novým aspektom týchto modelov je skutočnosť, že zohľadňujú vnútornú a vonkajšiu zložitosť organizácie a do rozsahu analýzy vstupujú sociálno-psychologické javy v organizácii a okolo nej. Tri najdôležitejšie modely tohto vývoja sú životaschopný systémový model (porovnaj Stafford Beer, 1959), nový model riadenia v St. Gallen (porovnaj Rüegg-Stürm, 2002) a systémový model OSTO. Tieto modely štruktúrujú (multidimenzionálnu) zložitosť veľkých organizačných štruktúr do ilustrácií jednej alebo viacerých dimenzií. Ďalším, pomerne neznámym modelom, je „Model citlivosti“ od Frederica Vestera.
Model systému OSTO je založený na „modeli výkonnosti organizácie“, ktorý vyvinul, otestoval a publikoval David P. Hanna v roku 1988, keď pôsobil ako konzultant spoločnosti Procter & Gamble. Medzi ďalších dôležitých účastníkov tohto vývoja patria Clark / Krone 1972, Krone 1974 a Krug 1992. Neskôr bol model pre vedu ďalej vyvinutý a systematizovaný Heijom Rieckmannom (Klagenfurtská univerzita) a Klausom Henningom (RWTH Aachen University), ako aj pre systematické poradenstvo organizáciám od Renate Henningovej.
Komponenty mimo prostredia systému
Každá organizácia je od svojich prostredí (prinajmenšom) oddelená teoreticky odlišnými hranicami. Možné formy takýchto hraníc sú: fyzické (napr. Budovy), časové (napr. Pracovné zmeny), spoločenské (napr. Tímy) alebo psychologické (stereotypy, predsudky) hranice systému. Aby bolo možné čo najpresnejšie popísať a definovať systém, je potrebné veľmi opatrne určiť hranice systému. V súčasnosti panuje názor, že hranice systému sú čiastočne priepustné.
Prostredia systému, t. J. Všetko mimo jeho hraníc, majú silný vplyv na každú organizáciu. Model predpokladá, že systémy bez prostredia, s ktorým interagujú, nemôžu existovať. Systém, ktorý je ťažko ovplyvniteľný prostredím opísaným ako autarkický systém. Naopak, systém, ktorý je silne tvorený vonkajšími vplyvmi, sa nazýva závislý systém. V kontexte spoločností môže byť prostredie také rozmanité, ako je trh, zákazníci, politické podmienky atď.
Dôvodom existencie systému – ktorý je potrebné chápať aj ako účel – je zmluvný vzájomný vzťah medzi systémom a jeho prostredím. Opisuje, ktorú potrebu prostredí majú uspokojiť základné procesy organizácie. Dôvod existencie nemožno nikdy definovať jednostranne, čo ho oddeľuje od jednostranných osobných záujmov. Vo svojej podobe ho nemožno považovať za statický, ale je ovplyvnený aj rôznymi spôsobmi zvnútra a vonkajšími faktormi systému, takže je dôležité pravidelné porovnanie s realitou. V spojitosti s poslaním a cieľmi Reason for Existing začleňuje prevládajúcu „firemnú stratégiu“.
Vedľa Dôvodu existencie má pre každý živý systém zdravé poslanie zamerané na budúcnosť mnoho výhod. Misia spochybňuje dlhodobú citlivosť Dôvodu existencie. Vnútorná motivácia a identifikácia na jednej strane a prijatie v spoločnosti na druhej strane sa udržujú prostredníctvom dlhodobého myslenia zameraného na budúcnosť. Misia sa zameriava na citlivosť z hľadiska udržateľnosti založenú na individuálnych, kultúrnych, etických a ďalších aspektoch.
V aplikovanej praxi hrá Konečná kotva malú rolu. Hlboko analyzuje [základ a metahodnotu, pohľady na život a svet, obrazy ľudí a bohov, čo vytvára rámec presvedčení a viery, v ktorých sa formujú „otázky zmyslu“.]
Misiu ako aj Ultimate Anchor pridali do modelu systému OSTO Rieckmann a Henning v druhej polovici 80. rokov, pretože obidve aspekty sú čoraz dôležitejšie pod vplyvom globalizácie a krízy v spoločnosti.
Komponenty v systéme
Pre organizačnú diagnostiku je potrebné príslušné zobrazenie počiatočných výstupov.
V tejto súvislosti je dôležité, aby „výstup“ obsahoval tak numericky uchopiteľné, ako aj kvalitatívne aspekty (napr. Spokojnosť na pracovisku, motivácia atď.).
Rovnako dôležité je zachytiť fakticky alebo zdanlivo zbytočné počiatočné výsledky, nielen „oficiálne“ alebo „želané“ výsledky.
Pojem „výsledok“ zahŕňa všetky finančné udalosti organizácie: príjem z predaja výrobkov, výskumu a vývoja atď. Je zamýšľaný tak, aby bol pojem o niečo širší, aby sa kontrolovaná organizácia, ktorá využíva tento model, sama rozhodla, či „výsledok“ obsahuje ceny,
objem predaja, návratnosť investícií (ROI) alebo iné aspekty.
Verzia procesu
Model systému OSTO poukazuje na to, že vo vnútri organizácie sa informácie z prostredia, Dôvod existovania a výstupy / výsledky transformujú do skutočných výsledkov prostredníctvom transformačných procesov. Tento model poskytuje dve vysvetlenia
Implementácia prostredníctvom základných procesov a transformačných procesov (verzia procesu)
Realizácia prostredníctvom stratégií, dizajnových prvkov a správania (štrukturálna verzia)
Procesná verzia vysvetľuje spracovanie informácií z prostredia, dôvod existencie a výstupy / výsledky pomocou transformačného procesu. Tento proces sa skladá z troch centrálnych základných procesov. Pojem „hlavný proces“ má zdôrazniť, že relevantné sú iba procesy, ktoré smerujú k jadru predmetu úpravy, t. J. Tie, ktoré zabezpečujú existenciu spoločnosti. Je potrebné rozlišovať tri základné procesy:
Proces jadra úlohy obsahuje všetky činnosti, komunikáciu, akcie atď., Ktorých cieľom je vytvorenie výsledkov systému (výstup).
Dôležitým základom pre všetky procesy v systéme je energia (pracovná sila, výkon), ktorú poskytuje každá osoba v systéme a je schopná ju nasadiť pri dosahovaní cieľov systému. Systémový prístup to popisuje pojmom „individuálny hlavný proces“.
Počas celého základného sociálneho procesu ľudia v organizácii pracujú na dosiahnutí cieľov systému. V SCP sú jednotlivé základné procesy a základné procesy úloh prepojené tak, aby sa synergickým efektom priniesla spolupráca.
Štrukturálna verzia
Štrukturálna verzia vysvetľuje proces vnútornej transformácie systému prostredníctvom stratégií, prvkov návrhu a správania (systému). Transformačný proces je taký štruktúrovaný dizajnovými prvkami spoločnosti. Sú určené na koncentráciu a štruktúru všetkých procesov a štruktúr v organizácii:
Na mape OSTO patria ciele spoločnosti k vnútornému dizajnu organizácie, teda k takzvanému transformačnému procesu. Pokiaľ ide o systémovú teóriu, ciele treba chápať ako internú špecifikáciu a sú odvodené od existujúceho dôvodu. Definujú vnútorné potreby akcií. Na dosiahnutie cieľov je potrebné formulovať stratégie, ktoré definujú, ako sa majú veci implementovať, aby sa ciele dosiahli. Stratégie sa realizujú vhodnými adaptáciami na dizajnové prvky.
V každom systéme / organizácii existuje množstvo veľmi odlišných vzorcov správania (napr. Vodcovské správanie, pracovné správanie atď.), Ktoré produkujú prvky návrhu. To znamená, že správanie systému je možné ovplyvniť iba prostredníctvom dizajnových prvkov. Pretože systémy sú dynamické procesy, nie sú orientované na subjekty, ale skôr na udalosti. Celkový systém môže mať vlastnosti, ktoré nie sú inertné voči ktorejkoľvek zo svojich súčastí (lojálna / kooperatívna charakteristika) a vo všeobecnosti sa nespráva ako súčet jeho častí. Model systému OSTO je v súčasnosti jediným modelom tohto druhu, ktorý podrobne analyzuje správanie organizácie.
Dizajnový prvok človek zahŕňa členov spoločnosti / organizácie a ich úlohy (talent, kvalifikácia atď.), Očakávania a potreby hmotného charakteru. Ďalej je do týchto podmienok spolupráce zahrnutá sieť sociálno-emocionálnych vzťahov a interakčných okolností („klíma“).
Technológia ako dizajnový prvok zahŕňa technické stroje, výrobné prostriedky, budovy a zariadenia nehnuteľností atď. A vzťahy medzi nimi, t. J. Všetky materiálne a priestorové podmienky systému.
Organizačná štruktúra popisuje operačné postupy a procesy organizácie, t. J. Funkcie, hierarchie, štruktúry podávania správ, ako aj reguláciu procesov z časového, priestorového a predmetového hľadiska.
Funkcie a úlohy ako dizajnový prvok sú odvodené z otvoreného vlastníctva spoločností / organizácií. Zahŕňa popis úloh, ktoré vychádzajú z potrieb zákazníka, ako aj rozdelenie úloh na konkrétne pracovné príkazy, očakávania týkajúce sa funkcií, úloh atď. V dôsledku toho je možné vyvinúť procesy na inštaláciu a podporu zmien v organizáciách.
Rozhodovací systém popisuje kde, ako, komu, na ktorej úrovni, na akom mieste a pomocou ktorých nástrojov sa rozhoduje. Ďalej popisuje, ktoré mechanizmy, procesy, pravidlá atď. Riadia rozhodovacie procesy.
Informačný systém popisuje, kto kedy prijíma alebo neprijíma ktoré informácie, od koho a akými prostriedkami. Analyzuje sa tiež dôvod, prečo je to tak.
Zosilňovacie a redukčné systémy hmotného a nehmotného, ako aj formálneho a neformálneho charakteru sú opísané v systéme odmien a kontroly organizácie. Analyzuje mechanizmy a postupy, ktoré sledujú a riadia ľudské a technické správanie, výsledky a procesy. Patria sem okrem iného štruktúry odmeňovania a nepísané pravidlá spoločnosti.
Prostredníctvom systému rozvoja a obnovy sa udržiava a zvyšuje flexibilita, ako aj výkon a adaptačné kapacity organizácie. Môže sa to tiež točiť okolo skupiny zamestnancov v spoločnosti, ktorí majú mandát na rozvoj spoločnosti interne aj externe. Spravidla to možno subsumovať pod pojem inovačný manažment.
Vedľajšie účinky – „Spätné väzby“
Podľa modelu má spätná väzba rozhodujúci význam pre prežitie systému, t. J. Organizácie, ktorá je konfrontovaná s turbulentným prostredím. Pretože systémy treba chápať ako otvorené systémy, spoliehajú sa na spätnú väzbu, aby zostali existujúce. Spätná väzba pozostáva zo slučiek, ktoré majú riadiaci, stabilizačný a obnovovací účinok na systém. Podľa literatúry existujú štyri typy spätnej väzby.
Spätná väzba kvality je reakciou na kvalitu výstupu. Všetky typy riadenia kvality zvyčajne používajú spätnú väzbu o kvalite ako východiskový bod svojich metód.
Spätné väzby na obnovenie hlásia reakciu prostredia s ohľadom na dôvod existencie. Táto forma spätnej väzby je analyzovať požiadavky životného prostredia (napr. Vývoj nových trhov).
Spätné väzby o zodpovednosti spochybňujú poslanie systému. Odvolávajú sa na dlhodobé šance na prežitie systému a jeho prostredia (problém zem – ľudstvo – budúcnosť). V tejto súvislosti sa táto forma spätnej väzby zameriava na udržateľnosť.
Spätné väzby o povedomí obsahujú informácie o základných „pravdách“ – o ľuďoch, o spôsobe spoločného života ľudí a transcendentných hodnotách – a o absolútnych („skutočných“) hodnotách. V tejto súvislosti sa odrážajú dôsledky pre systém a členov systému (napr. Prostredníctvom náboženských orientácií).
Vyčlenenie z iných koncepcií riadenia
Systémový model OSTO je rovnako ako model riadenia v St. Gallene a životaschopný systémový model možné kategorizovať do teórie ekonomického a sociologického systému.
Rozdiel oproti týmto skôr výrobne orientovaným modelom je skutočnosť, že systémový model OSTO je procesne orientovaný a predpokladá otvorený systém, ktorý je vedený trvalou spätnou väzbou.
Na rozdiel od iných modelov analyzuje systémy nezávisle od hierarchií a nie je založený na pomeroch riadenia.
Je to tiež jediný model, ktorý zohľadňuje (systémové) správanie.
Viditeľné a nevedomé ciele a stratégie sú navyše zviditeľnené a zamýšľané, rovnako ako sú odhalené a zohľadnené neúmyselné výstupy.
Kritický ohlas
Model predpokladá, že centrálne transformačné procesy vyznačené v modeli prebiehajú vo vnútri zložitej organizácie. Na koncepty týkajúce sa systému a organizácie však nie je teoreticky jednoznačne poukázané. Pokiaľ ide o teóriu systémov, existuje len málo väzieb na modernú teóriu sociálnych systémov s ich základnými koncepciami pozorovaného pozorovateľa a autopoézy. Karl E. Weick zo strany teórie organizácie opísal problém, ktorý pojem organizácia ponecháva otvorený v rozsahu, v akom sa zvláštne správanie zúčastnenej osoby odohráva na určitom mieste alebo na ktoré miesto odkazuje veľmi skoro. Rovnakým spôsobom nie je jasné, do akej miery je správanie kontrolované organizáciou alebo prispieva k stelesneniu organizácie, alebo či je pravdivé oboje alebo nič z toho. Gareth Morgan tiež narážal na skutočnosť, že organizácie je možné analyzovať z rôznych pohľadov. V závislosti na perspektíve prinesie analýza výrazne odlišné dôsledky na koncepty návrhu, zmeny a koncepcie vedenia a vedenia.
Bibliografia
Buro, Thomas (2000): Gestaltung globaler Luftfracht-Transportsysteme mit Hilfe des OSTO-TOC-Ansatzes. Düsseldorf: VDI. Reihe 12: Verkehrstechnik / Fahrzeugtechnik, Nr. 439.
Clark, J. V./Krone, C. (1972): K celkovému pohľadu na organizačný rozvoj na začiatku sedemdesiatych rokov. V. Thomas, J. M./Bennis, W. G .: Manažment zmien a konfliktov. Harmondsworth. S. 284f.
Hansel, Jürgen; Lomnitz, Gero (2002): Projektleiter-Praxis: optimale Kommunikation und Kooperation in der Projektarbeit. Springer.
Hanna, David P. (1988): Projektovanie organizácií pre vysoký výkon. Reading, Mass: Addison-Wesley Publishing Company.
Henning, Klaus / Henning, Renate (1995): Die Chaosfalle – in turbulenten Umwelten systemisch führen. In: Controller Magazin 3/1995 (Planung und Produktion). S. 18–22.
Henning, Klaus / Isenhardt, Ingrid (1994): Kybernetische Organisationsentwicklung – Gestaltungsprinzipien für komplexe, soziotechnische Systeme. In: Schiemenz, B. (Hrsg.): Interakcia. Berlín.
Henning, Klaus / Marks, Siegfried (1996): Kommunikations- und Organisationsentwicklung. Aachen: Verlag der Augustinusbuchhandlung.
Isenhard, Ingrid (1994): Komplexitätsorientierte Gestaltungsprinzipien für Organisationen – dargestellt an Fallstudien zu Reorganisationsprozessen in einem Großkrankenhaus. Aachen: Verlag der Augustinus Buchhandlung. Aachener Reihe Mensch und Technik, skupina 7.
Krone, C. (1974): Redizajn otvorených systémov. In: Adams, J. (Hrsg.): Teória a metóda v rozvoji organizácie. Rosslyn Va. (NTL).
Krug, H. E. (1992): Diagnose und Design komplexer Organisationen. In: Henning, K./Harendt, B. (Hrsg.): Methodik und Praxis der Komplexitätsbewältigung. Berlín. ISBN 3-428-07569-2
Luhmann, N .: Organization und Entscheidung, Wiesbaden: VS Verlag, 2. Aufl 2006, ISBN 3-531-33451-4.
Marks, Siegfried (1991): Gemeinsame Gestaltung von Technik und Organisation in soziotechnischen kybernetischen Systemen. Düsseldorf: VDI. VDI-Reihe: Technik und Wirtschaft, Nr. 60.
Michulitz, Christiane (2005): Kommunikationsprozessanalyse – ein interdisziplinärer Beitrag zur Analyze der Kommunikation in Organisationen. Unternehmenskybernetik in der Praxis, Band 11: Shaker.
Morgan, G .: Images of Organization, Sage Publications, Inc; Aktualizované vydanie 2006, ISBN 1-4129-3979-8.
Petzold, Stephan (2001): Einführung der Balanced Scorecard als Performance-Meß-System für systemische Organisationsentwicklungsprozesse. Unternehmenskybernetik in der Praxis, Band 4: Shaker.
Rieckmann, Heijo (2000): Managen und Führen am Rande des 3. Jahrtausends. Praktisches, Theoretisches, Bedenkliches. 2., durchgesehene Auflage. Frankfurt nad Mohanom, Berlín: Peter Lang. ISBN 3-631-35865-2
Rieckmann, Heijo / Weissengruber, P. (1990): Správa nezvládnuteľných? Oder… lassen sich komplexe Systeme überhaupt noch steuern? Vypnúť správu systému mit OSTO-System-Ansatz. In: Kraus, H./Kailer, N./Sandner, K. (Hrsg.): Management Development im Wandel. Wien. S. 27–96.
Taylor, J. R./Lerner, L .: Making Sense of Sensemaking, in: Studies in Cultures, Organizations and Societies, 1996, roč. 2,2, s. 259 a nasl.
Ulrich, H./Probst, G.J.B. (1989): Anleitung zum ganzheitlichen Denken und Handeln – Ein Brevier für Führungskräfte. Bern, Stuttgart: Paul Haupt.
Vester, Frederic (2002): Die Kunst venetzt zu denken – Ideen und Werkzeuge für einen neuen Umgang mit Komplexität; dtv, München, ISBN 978-3-423-33077-0.
Weick, K. E. (1995): Sensemaking in Organizations, Sage, ISBN 978-0-8039-7177-6.
https://en.wikipedia.org/wiki/OSTO_System_Model