Plná zamestnanosť. (Full Employment)

Čo je to plné zamestnanie ?

Plná zamestnanosť je ekonomická situácia, v ktorej sa všetky dostupné zdroje pracovnej sily využívajú čo najefektívnejším spôsobom.

Plná zamestnanosť predstavuje najvyššie množstvo kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily, ktoré je možné v danom hospodárstve v danom čase zamestnať.

Skutočná plná zamestnanosť je ideálna – a pravdepodobne nedosiahnuteľná – situácia, v ktorej si každý, kto je ochotný a schopný pracovať, môže nájsť prácu a nezamestnanosť je nulová.

Pre tvorcov hospodárskej politiky je teoretickým cieľom zamerať sa skôr na skutočne pozorovaný stav ekonomiky.

V praxi môžu ekonómovia definovať rôzne úrovne plnej zamestnanosti, ktoré sú spojené s nízkou, ale nenulovou mierou nezamestnanosti.

  • Za úplnú zamestnanosť sa považujú všetky dostupné zdroje pracovnej sily, ktoré sa využívajú čo najefektívnejším spôsobom.
  • Plná zamestnanosť predstavuje najvyššie množstvo kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily, ktoré je možné v danom hospodárstve v danom čase zamestnať.
  • Ekonómovia definujú rôzne typy plnej zamestnanosti na základe svojich teórií ako ciele hospodárskej politiky.

Pochopenie plnej zamestnanosti.

Plná zamestnanosť sa považuje za ideálnu mieru zamestnanosti v ekonomike, v ktorej nie sú nedobrovoľne nezamestnaní žiadni pracovníci.

Plná zamestnanosť pracovnej sily je jednou zo zložiek ekonomiky, ktorá pracuje na svojom plnom produktívnom potenciáli a produkuje v bode pozdĺž svojej hranice výrobných možností.

Ak existuje nezamestnanosť, potom ekonomika neprodukuje plný potenciál a je možné, že bude možné určité zlepšenie ekonomickej efektívnosti.

Pretože však nemusí byť možné vylúčiť celú nezamestnanosť zo všetkých zdrojov, nemusí byť v skutočnosti možná úplná zamestnanosť.

Druhy nezamestnanosti.

Nezamestnanosť môže byť dôsledkom cyklických, štrukturálnych, trecích alebo inštitucionálnych príčin.

Tvorcovia politík sa môžu zamerať na znižovanie základných príčin každého z týchto typov nezamestnanosti, môžu však čeliť kompromisom s inými politickými cieľmi.

Štrukturálne.

Túžba podporiť technologický pokrok môže spôsobiť štrukturálnu nezamestnanosť.

Napríklad keď sa pracovníci stanú zastaranými v dôsledku automatizácie tovární alebo používania umelej inteligencie.

Inštitucionálne.

Inštitucionálna nezamestnanosť vyplýva z inštitucionálnych politík ovplyvňujúcich ekonomiku.

Môžu to byť vládne programy propagujúce sociálnu rovnosť a ponúkajúce štedré výhody záchrannej siete a javy na trhu práce, ako je odborová organizácia a diskriminačné prijímanie pracovníkov.

Trecie.

Niektorým tvorcom politík sa môže nevyhnutne vyhnúť určitá nezamestnanosť, napríklad frikčná nezamestnanosť, ktorá je spôsobená dobrovoľnými zmenami zamestnania alebo prvým vstupom do zamestnania.

Súčasťou je hľadanie nového zamestnania, nábor nových zamestnancov a hľadanie vhodného pracovníka so správnym zamestnaním.

Cyklické.

Cyklická nezamestnanosť je kolísavý typ nezamestnanosti, ktorý stúpa a klesá v rámci bežného priebehu hospodárskeho cyklu.

Táto nezamestnanosť stúpa, keď je ekonomika v recesii, a klesá, keď ekonomika rastie.

Preto, aby bola ekonomika v plnej zamestnanosti, nemôže byť v recesii, ktorá spôsobuje cyklickú nezamestnanosť.

Tvorcovia makroekonomických politík sa z väčšej časti zameriavajú na znižovanie cyklickej nezamestnanosti s cieľom posunúť ekonomiku smerom k plnej zamestnanosti, v takom prípade však môžu čeliť kompromisom proti zvyšovaniu inflácie alebo riziku narušenia ostatných odvetví hospodárstva.

Phillipsova krivka.

Pokiaľ ide o cyklickú nezamestnanosť, mnoho makroekonomických teórií predstavuje úplnú zamestnanosť ako cieľ, ktorý po dosiahnutí často vyústi do inflačného obdobia.

Spojenie medzi infláciou a nezamestnanosťou je významnou súčasťou monetaristickej a keynesiánskej teórie.

Táto inflácia je výsledkom toho, že pracovníci majú viac disponibilného príjmu, čo by viedlo k rastu cien podľa koncepcie Phillipsovej krivky.

To predstavuje potenciálny problém pre tvorcov hospodárskej politiky, ako je napríklad Federálny rezervný systém USA, ktorí majú dvojitý mandát na dosiahnutie a udržanie stabilných cien a plnej zamestnanosti.1 Ak skutočne dôjde k kompromisu medzi zamestnanosťou a infláciou,

podľa Phillipsovej krivky potom nemusí byť možná úplná zamestnanosť a stabilita cien súčasne.

Rakúska škola.

Na druhej strane niektorí ekonómovia tiež argumentujú proti prílišnému horlivému úsiliu o úplnú zamestnanosť, najmä nadmerným rozširovaním peňazí a úverov prostredníctvom menovej politiky.

Ekonómovia rakúskej školy sú presvedčení, že to bude mať za následok škodlivé narušenia finančného a výrobného sektoru ekonomiky.

To by mohlo z dlhodobého hľadiska viesť dokonca k vyššej nezamestnanosti, ktorá by vyvolala následnú recesiu, pretože obmedzenia reálnych zdrojov sa dostanú do konfliktu s umelo zvýšeným dopytom po rôznych druhoch kapitálových statkov a doplnkovej pracovnej sile.

Druhy plného zamestnania.

Kvôli ťažkostiam a otáznej požiadavke dosiahnuť skutočnú plnú zamestnanosť vytvorili ekonómovia ďalšie, pragmatickejšie ciele hospodárskej politiky.

Po prvé, prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje iba mieru nezamestnanosti v dôsledku štrukturálnych a trecích faktorov na trhoch práce. Prirodzená miera slúži ako dosiahnuteľná aproximácia plnej zamestnanosti, pričom sa pripúšťa, že technologické zmeny a bežné transakčné náklady na trhoch práce budú vždy znamenať miernu nezamestnanosť v danom okamihu.

Po druhé, neakcelerujúca miera inflácie (NAIRU) predstavuje mieru nezamestnanosti, ktorá je v súlade s nízkou a stabilnou mierou cenovej inflácie. NAIRU je užitočný ako politický cieľ pre tvorcov hospodárskej politiky, ktorí pôsobia na základe dvojitého mandátu na vyváženie plnej zamestnanosti a stabilných cien. Nie je to úplná zamestnanosť, ale je to najbližšie k plnej zamestnanosti v ekonomike bez nadmerného tlaku na zvyšovanie miezd smerom k cenám. Upozorňujeme, že koncepcia NAIRU a ako politický cieľ má zmysel iba vtedy, keď dôjde k stabilnému kompromisu medzi nezamestnanosťou a infláciou (Phillipsova krivka). .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *