Neúmyselné delikty. (Unintentional Tort)

Čo je to neúmyselné delikty ?

Neúmyselný delikt je druh neúmyselnej nehody, ktorá vedie k zraneniu, škode na majetku alebo finančnej strate.

V prípade neúmyselného deliktu tak osoba, ktorá nehodu spôsobila, urobila neúmyselne a spravidla preto, že nebola opatrná.

Osoba, ktorá nehodu spôsobila, sa považuje za nedbanlivosť, pretože nevykonala rovnaký stupeň starostlivosti, aký by mala primeraná osoba v rovnakej situácii.

• S neúmyselným deliktom súdy a poisťovacie spoločnosti zaobchádzajú rozdielne, pretože k nehode došlo skôr z nedbanlivosti než z premýšľania alebo zlého úmyslu.
• Rovnako ako v prípade iných súdnych konaní, aj s deťmi sa zaobchádza odlišne.
• Dieťa môže žalovať svojich rodičov za neúmyselný delikt.
• Neúmyselný delikt musí spĺňať tri podmienky, ktoré sa majú za také považovať: žalovaný spôsobil zranenia, žalovaný nezabezpečil úroveň starostlivosti o rozumnú osobu a žalovaný dlžil žalobcovi povinnosť vyhnúť sa nedbanlivému konaniu.

Pochopenie neúmyselného deliktu.

Najbežnejším typom neúmyselného deliktu je nedbanlivosť.

Niekto je nedbanlivý, ak neúmyselne spôsobí niekomu zranenie v situácii, keď by „rozumný“ človek bol vedomý svojich činov natoľko, aby nespôsobil škodu.

Na preukázanie nedbanlivosti žalovaného musí žalobca preukázať tri faktory.

Trest proti neúmyselnej nedbanlivosti na súde.

Na preukázanie neúmyselnej nedbanlivosti na súde musí žalobca najskôr preukázať, že žalovaný dlhuje žalobcovi „povinnosť starostlivosti“ alebo povinnosť vyhnúť sa neopatrným činom, ktoré by mohli spôsobiť ujmu jednej alebo viacerým osobám. Po druhé, žalobca musí preukázať, že žalovaná neposkytla úroveň starostlivosti o rozumnú osobu. Štandardná starostlivosť je ukazovateľ toho, koľko starostlivosti jeden človek dlží druhému, a pre niektorých ľudí je vyššia ako pre ostatných. Lekári napríklad dlhujú vyššiu úroveň starostlivosti o ostatných ako bežný človek.

Nakoniec musí žalobca preukázať, že konaním žalovaného došlo k ich zraneniu. Príčina, ktorá sa označuje ako skutočná príčina, sa často robí použitím testu „ale za“, pretože k úrazu by nedošlo „len kvôli“ konaniu obžalovaného.

Za škody, ktoré spôsobia, môžu byť zodpovedné deti, ale súdy poskytujú dieťaťu iný štandard starostlivosti. Súdy zvážia vek dieťaťa, jeho životné skúsenosti a to, čo by dieťa v podobnom veku urobilo za podobných okolností. Deti mladšie ako 6 rokov sú zriedka zodpovedné za svoje konanie. Rodičia môžu byť braní na zodpovednosť, ak nevycvičia svoje deti alebo riadne dohliadajú na ich činnosť, ale nie sú automaticky zodpovední za konanie dieťaťa. Dieťa však môže žalovať rodiča, ak bol zranený z dôvodu nedbanlivosti rodiča.

Príklad neúmyselného deliktu.

Na ilustráciu tohto konceptu zvážte poradcu tábora, ktorý vezme skupinu táborníkov na výlet po rieke, ale neposkytne záchranné vesty.

Ak karavan spadne a utopí sa, súd by mohol tvrdiť, že karavan by sa neutopil „ale pre“ to, že poradca tábora neposkytol záchrannú vestu.

V tomto príklade bola príčinou zranenia nedbanlivosť táborového poradcu.