Teória vyšších vrstiev (Upper echelons theory)

Teória vyšších vrstiev je teória riadenia publikovaná Donaldom C. Hambrickom a P. Masonom v roku 1984. Uvádza sa v nej, že organizačné výsledky sú čiastočne predpovedané charakteristikami manažérskeho pozadia vrcholového manažérskeho tímu.

Pokračovať v čítaní „Teória vyšších vrstiev (Upper echelons theory)“

Správa obratov (Turnaround management)

Správa obratu je proces zameraný na obnovu spoločnosti.

Využíva analýzu a plánovanie na záchranu problémových spoločností a ich návratnosť k platobnej schopnosti a na identifikáciu dôvodov zlyhania trhu a ich nápravu.

Správa obratu zahŕňa kontrolu manažmentu, analýzu príčin zlyhania koreňa a SWOT analýzu s cieľom určiť, prečo spoločnosť zlyháva.

Po dokončení analýzy sa vytvorí dlhodobý strategický plán a plán reštrukturalizácie.

Tieto plány môžu, ale nemusia, obsahovať vyhlásenie konkurzu.

Po schválení plánujú odborníci na obrat začať s implementáciou plánu, priebežne skúmať jeho pokrok a podľa potreby vykonávať zmeny v pláne, aby sa zabezpečila návratnosť solventnosti spoločnosti.

Pokračovať v čítaní „Správa obratov (Turnaround management)“

Technická štruktúra (Technostructure)

Technostructure je skupina technikov, analytikov v organizácii (podnik, správny orgán) so značným vplyvom a kontrolou na jej ekonomiku.

Tento výraz vytvoril ekonóm John Kenneth Galbraith v časopise The New Industrial State (1967).

Spravidla sa to týka manažérskeho kapitalizmu, keď si manažéri a ďalší poprední správcovia spoločnosti, vedci alebo právnici zachovávajú väčšiu moc a vplyv ako akcionári v rozhodovacom a riadiacom procese.

Pokračovať v čítaní „Technická štruktúra (Technostructure)“

Cieľová kultúra (Target culture)

Cieľová kultúra je pejoratívny termín používaný na označenie vnímaných negatívnych účinkov prísneho dodržiavania výkonnostných cieľov podnikmi a organizáciami.

Tento termín sa primárne používa na označenie tohto druhu správania pri poskytovaní verejných služieb vo Veľkej Británii.

Cieľová kultúra často pramení z toho, že nie je možné presne zmerať široké spoločenské dobro, ako je zdravie, vzdelávanie alebo prevencia kriminality: namiesto toho sa používa konkrétny cieľ, ako je zvýšenie počtu ľudí, ktorí absolvujú vyšetrenie, alebo počet zatknutí policajnými silami.

Pokračovať v čítaní „Cieľová kultúra (Target culture)“

Úspech (koncept) (Success (concept))

Úspech je stav alebo podmienka splnenia stanoveného rozsahu očakávaní. Môže sa to považovať za opak zlyhania. Kritériá úspechu závisia od kontextu a môžu sa vzťahovať na konkrétneho pozorovateľa alebo systém viery. Jedna osoba môže považovať za úspech to, čo iná osoba považuje za neúspech, najmä v prípadoch priamej konkurencie alebo hry s nulovým súčtom. Podobne môžu rôzni pozorovatelia alebo účastníci rôzne vnímať stupeň úspechu alebo neúspechu v situácii, takže situácia, ktorú niekto považuje za úspech, môže iný považovať za neúspech, kvalifikovaný úspech alebo neutrálnu situáciu. Napríklad film, ktorý je komerčným neúspechom alebo dokonca kasovou bombou, môže získať kultové pokračovanie, pričom počiatočný nedostatok komerčného úspechu dokonca prepožičiava subkultúrny chlad.
Môže byť tiež ťažké alebo nemožné zistiť, či situácia spĺňa kritériá úspechu alebo neúspechu z dôvodu nejednoznačnej alebo nepresnej definície týchto kritérií. Nájsť užitočné a účinné kritériá alebo heuristiky na posúdenie neúspechu alebo úspešnosti situácie môže byť samo osebe významnou úlohou.

Pokračovať v čítaní „Úspech (koncept) (Success (concept))“

Teória správcovstva (Stewardship theory)

Teória správcovstva je teória, ktorú manažéri, ktorí zostanú sami, budú správať ako zodpovední správcovia aktív, ktoré ovládajú.

Teoretici správcovstva predpokladajú, že pri voľbe medzi samoúčelným správaním a proorganizačným správaním bude správca klásť vyššiu hodnotu spolupráci ako zbehnutiu.

Stewardi sú považovaní za kolektivistov, proorganizačných a dôveryhodných.

V americkej politike je príkladom teórie správcovstva to, keď prezident praktizuje štýl riadenia založený na viere, je povinný robiť všetko, čo je potrebné v národnom záujme, pokiaľ to ústava nezakazuje.

Prístup správcovstva je často spájaný s Theodorom Rooseveltom, ktorý považoval predsedníctvo za „tyranskú kazateľnicu“ morálneho a politického vedenia.

Pokračovať v čítaní „Teória správcovstva (Stewardship theory)“

Prístup zainteresovaných strán (Stakeholder approach)

V riadení je prístup zainteresovaných strán praxou, ktorú manažéri formulujú a implementujú procesy, ktoré uspokojujú potreby zainteresovaných strán, aby sa zabezpečil dlhodobý úspech.

Podľa stupňa účasti rôznych skupín môže spoločnosť využiť nedokonalosti trhu a vytvoriť tak cenné príležitosti.

Kladie dôraz na aktívne riadenie obchodného prostredia, vzťahov a presadzovanie spoločných záujmov.

Tento prístup je založený na teórii zainteresovaných strán, ktorá vzniká ako protipól obchodných postupov a riadenia zameraných na spokojnosť akcionárov.

Implementácia tohto prístupu môže posilniť pevné hodnoty a vytvoriť konkurenčnú výhodu.

Je však kritizovaný za nadhodnocovanie zainteresovaných strán a za jeho ťažkosti s dosiahnutím konsenzu.

Pokračovať v čítaní „Prístup zainteresovaných strán (Stakeholder approach)“

Tony Spaeth

Otto Lucien Anton „Tony“ Spaeth ‚, Jr. (6. februára 1934, Saint Louis, Missouri) je plánovač, konzultant, kritik a učiteľ podnikovej identity.

V jeho práci sa vyvinul predpoklad, že inštitucionálne systémy značkovania sa najlepšie chápu ako nástroje vodcovstva – nástroje na zabezpečenie jasnosti smerovania, motivácie výkonnosti a ovplyvňovania štrukturálnych zmien, ako aj na oživenie prítomnosti na trhu:

Pokračovať v čítaní „Tony Spaeth“