Mesiac: január 2021

16. júna 2019 zasiahol väčšinu Argentíny, celého Uruguaja a častí Paraguaja, rozsiahly výpadok elektrickej energie, ktorý podľa odhadov zostal bez elektrického napájania 48 miliónov ľudí.
Nasledujúci deň sa potvrdilo, že vo väčšine Argentíny a Uruguaja bola obnovená moc, a argentínsky prezident Mauricio Macri sľúbil úplné vyšetrovanie.
Predpokladá sa, že výpadok bol spôsobený prevádzkovým správaním spoločnosti Transener, prevádzkovateľa prenosových vedení v Argentíne. Vedenie 500 kV vedúce z Colonia Elía do Campany, prechádzajúce cez rieku Paraná Guazú, bolo dole kvôli údržbe pri oprave veže číslo 412, ktorej základňa trpela eróziou pri rieke. Spoločnosť pre tieto úlohy urobila obtok pomocou blízkeho nadzemného vedenia, ale neprihliadla na túto zmenu sieťovej siete v systéme automatického vypínania výroby (španielsky DAG), ktorý je určený na varovanie energetických generátorov pred zmenami v sieti, ktoré by vyžadovali nižšia výroba energie. To spôsobilo po skrate, ktorý znížil dopyt, prebytok výroby energie v sieti, nedostatočnú synchronizáciu elektrární, stratu rovnováhy a nízku frekvenciu v sieti.
Postupné automatické odpojenie od siete spôsobilo za približne 30 sekúnd výpadok elektriny, ktorý zasiahol 50 miliónov používateľov na kontinente.

Pokračovať v čítaní „2019 výpadok prúdu v Argentíne, Paraguaji a Uruguaji (2019 Argentina, Paraguay and Uruguay blackout)“

Turecká menová a dlhová kríza z roku 2018 (turecky: Türk döviz ve borç krizi) je finančnou a hospodárskou krízou v Turecku. Vyznačovala sa prudkým poklesom hodnoty tureckej líry (TRY), vysokou infláciou, rastúcimi nákladmi na pôžičky a zodpovedajúcim spôsobom rastúcim nesplácaním úverov. Krízu spôsobil nadmerný deficit bežného účtu tureckej ekonomiky a veľké množstvo dlhov denominovaných v súkromnej cudzej mene v kombinácii s rastúcim autoritárstvom prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana a jeho neortodoxnými predstavami o úrokovej politike. Niektorí analytici tiež zdôrazňujú pákový efekt geopolitických treníc s USA a nedávno presadzovali clá Trumpovej administratívy na niektoré turecké výrobky ako oceľ a hliník.
Zatiaľ čo kríza bola prominentná pre vlny veľkej devalvácie meny, neskoršie fázy charakterizovali zlyhania podnikového dlhu a nakoniec pokles ekonomického rastu. Keď bola miera inflácie uviaznutá v dvojciferných číslach, nasledovala stagflácia. Kríza ukončila obdobie prehrievania ekonomického rastu za vlády vedenej Erdoğanom, ktoré bolo postavené predovšetkým na stavebnom boome podporovanom zahraničnými pôžičkami, ľahkým a lacným úverom a vládnymi výdavkami.
Hospodárska kríza spôsobila výrazný pokles popularity Erdoğana a AKP, ktoré v miestnych voľbách v roku 2019 stratili väčšinu z najväčších tureckých miest vrátane Istanbulu a Ankary.

Pokračovať v čítaní „Turecká mena a dlhová kríza, 2018 (Turkish currency and debt crisis, 2018)“

Trumpove clá sú sériami amerických ciel uvalených počas prezidentovania Donalda Trumpa ako súčasť jeho hospodárskej politiky „America First“ zameranej na zníženie obchodného deficitu USA presunom americkej obchodnej politiky z viacstranných dohôd o voľnom obchode na dvojstranné obchodné dohody. V januári 2018 Trump uvalil clá na solárne panely a práčky vo výške 30 až 50 percent. V marci 2018 uvalil clá na oceľ (25%) a hliník (10%) z väčšiny krajín, ktoré podľa Morgan Stanley pokrývali odhadom 4,1 percenta dovozu z USA. 1. júna 2018 sa rozšírila na Európsku úniu, Kanadu a Mexiko. Trumpova vláda samostatnými krokmi stanovila a stupňovala clá na tovar dovážaný z Číny, čo viedlo k obchodnej vojne.
Clá nahnevali obchodných partnerov, ktorí implementovali odvetné clá na tovar z USA. V júni 2018 India plánovala kompenzovať obchodné pokuty vo výške 241 miliónov dolárov za indickú oceľ a hliník v hodnote 1,2 miliardy dolárov, ale pokusy o rokovania ich odložili až do júna 2019, keď India uvalila odvetné clá na americký tovar v hodnote 240 miliónov dolárov. Kanada uložila zodpovedajúce odvetné clá 1. júla 2018. Čína implementovala odvetné clá zodpovedajúce clu vo výške 34 miliárd dolárov, ktoré na ňu uvalili USA. V júli 2018 oznámila Trumpova administratíva, že použije program z obdobia veľkej hospodárskej krízy, spoločnosť Commodity Credit Corporation ( CCC), zaplatiť poľnohospodárom až 12 miliárd dolárov, čím sa pomoc v máji 2019 zvýšila na 28 miliárd dolárov. USDA odhaduje, že platby pomoci tvorili v rokoch 2019 a 2020 viac ako jednu tretinu celkového príjmu poľnohospodárskych podnikov.
Rokovania o clách v Severnej Amerike boli relatívne úspešnejšie, keď USA 20. mája 2019 zrušili clá na oceľ a hliník pre Kanadu a Mexiko, pričom k Austrálii a Argentíne sa pripojili ako jediné národy vyňaté z predpisov. 30. mája však Trump jednostranne oznámil svoj úmysel uvaliť päťpercentné clo na všetok dovoz z Mexika počnúc 10. júnom, pričom clá sa 1. júla zvýšili na desať percent a o ďalšie päť percent každý mesiac po dobu troch mesiacov, „až do napríklad nelegálni migranti prichádzajúci cez Mexiko a do našej krajiny, STOP, “dodáva nelegálne prisťahovalectvo ako podmienku pre colno-právne rokovania medzi USA a Mexikom. Tento krok sa považoval za hrozbu pre ratifikáciu dohody medzi USA a Mexikom – Kanadou (USMCA), severoamerickou obchodnou dohodou, ktorá má nahradiť Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA). Clá boli 7. júna po rokovaniach odvrátené.
Podľa analýzy CNBC z mája 2019 sa Trumpove clá rovnajú jednému z najväčších zvýšení daní v USA za posledné desaťročia. Štúdie zistili, že Trumpove clá znížili reálny príjem v USA a tiež nepriaznivo ovplyvnili HDP USA. Štúdie zistili, že clá nepriaznivo ovplyvnili republikánskych kandidátov vo voľbách.

Pokračovať v čítaní „Trumpove clá (Trump tariffs)“

Zákon o zvrchovanej mene z roku 2018 je štatút zákonodarného zboru Marshallových ostrovov, ktorý bol prijatý 26. februára 2018. Zákon zriaďuje a vydáva digitálnu decentralizovanú menu („kryptomena“), ktorá sa bude používať ako zákonné platidlo Republiky Republika.

Marshallove ostrovy (RMI).

Pokračovať v čítaní „Zákon o zvrchovanej mene z roku 2018 (Sovereign Currency Act of 2018)“

Dňa 1. mája 2018 poslanecká snemovňa Spojeného kráľovstva bez odporu pridala „Magnitského pozmeňujúci a doplňujúci návrh“ k návrhu zákona o sankciách a praní špinavých peňazí, ktorý umožnil britskej vláde ukladať sankcie voči ľuďom, ktorí hrubo porušujú ľudské práva.

Do 12. júla 2020 bol zákon použitý na sankcionovanie 49 osôb, z ktorých 25 bolo Rusov, 20 Saudských Arabov, dvaja boli z Mjanmarska a dve organizácie boli severokórejské.

Výkonnú riaditeľku Hongkongu Carrie Lamovú spomínali v parlamente ten mesiac obe strany v súvislosti so zákonom.

Od 31. decembra 2020 sa typy sankcií vo Veľkej Británii zmenili v dôsledku brexitu a je dôležité, aby všetky organizácie dodržiavali nové zákony a porozumeli im.

Pokračovať v čítaní „Zákon o sankciách a praní špinavých peňazí z roku 2018 (Sanctions and Anti-Money Laundering Act 2018)“

Ekonomické sankcie Ruska voči Ukrajine boli zavedené nariadením vlády Ruska č. 1300 z 1. novembra 2018 na základe nariadenia prezidenta Ruska č. 592 z 22. októbra 2018.

Vyhláškou boli uvalené ekonomické sankcie na 322 občanov Ukrajiny a 68 ukrajinských spoločností.

Sankcie sa týkajú iba aktív kótovaných osôb a spoločností na území Ruska.

Pokračovať v čítaní „Sankcie Ruska proti Ukrajine (Russia sanctions against Ukraine)“

New Infrastructure Creation (Chinese: 新型 基础 设施 建设 or 新 基建) ， je koncept ekonomického rozvoja vytvorený v roku 2018 počas konferencie o Ústrednej ekonomickej práci, ktorý zdôrazňuje potrebu vytvorenia novej infraštruktúry založenej na hi-tech (napr. 5G) infraštruktúre, na rozdiel od

tradičný rozvoj založený na infraštruktúre.

Pokračovať v čítaní „Nová infraštruktúra (New Infrastructure)“

Zákon o hospodárskom raste, regulácii a ochrane spotrebiteľa (Pub.L. 115 – 174 (text) (pdf), S. 2155) bol podpísaný do federálneho zákona USA prezidentom Donaldom Trumpom 24. mája 2018. Návrh zákona zmierňuje predpisy

uložil Dodd – Frank po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008 zvýšením hranice na 250 miliárd dolárov z 50 miliárd dolárov, pod ktorými sú banky považované za príliš dôležité pre finančný systém, aby zlyhali.

Návrh zákona taktiež eliminoval Volckerovo pravidlo pre malé banky s aktívami za menej ako 10 miliárd dolárov.

Tento akt bol najvýznamnejšou zmenou bankových predpisov USA od čias Dodda-Franka.

Pokračovať v čítaní „Zákon o hospodárskom raste, regulácii a ochrane spotrebiteľa (Economic Growth, Regulatory Relief and Consumer Protection Act)“

Obchodná vojna Čína – USA (Číňan: 中美 贸易战; pchin-jin: Zhōngměi Màoyìzhàn) je pretrvávajúci ekonomický konflikt medzi Čínou a Spojenými štátmi. Prezident Donald Trump v roku 2018 začal na Čínu stanovovať clá a ďalšie obchodné bariéry s cieľom prinútiť ju, aby urobila zmeny v tom, čo USA hovoria o „nekalých obchodných praktikách“ a krádežiach duševného vlastníctva. Trumpova vláda uviedla, že tieto praktiky môžu prispieť k obchodnému deficitu medzi USA a Čínou a že čínska vláda vyžaduje presun americkej technológie do Číny. Čínska vláda v reakcii na obchodné obchodné opatrenia USA obvinila Trumpovu administratívu zo zapojenia sa do protekcionizmu. 15. januára 2020 dosiahli obe strany dohodu prvej fázy, napätie však naďalej pretrvávalo. Zatiaľ čo sa Trumpovo prezidentstvo skončilo v januári 2021, experti očakávajú, že obchodná vojna bude pokračovať za vlády Bidena.
Od 80. rokov 20. storočia Trump presadzuje clá na zníženie obchodného deficitu USA a na podporu domácej výroby, pričom uviedol, že túto krajinu „okrádajú“ jej obchodní partneri; uvalenie ciel sa stalo hlavným bodom jeho prezidentskej kampane. Zástupca Rady pre zahraničné vzťahy uviedol, že zatiaľ čo mnoho ekonómov a obchodných expertov neverilo, že obchodné deficity poškodzujú ekonomiku, iní sa domnievali, že pretrvávajúce obchodné deficity sú často problémom a o tom, aká veľká časť obchodného deficitu je spôsobené zahraničnými vládami, ako aj to, aké politiky by sa mali prijať na ich zníženie, ak nejaké existujú. Takmer všetci ekonómovia, ktorí odpovedali na prieskumy agentúry Associated Press a Reuters, uviedli, že Trumpove clá by ekonomike USA spôsobili viac škody ako úžitku a niektorí ekonómovia sa zasadzovali za to, aby USA využili alternatívne spôsoby riešenia svojho obchodného deficitu s Čínou. .
Obchodná vojna mala negatívny dopad na ekonomiky USA aj Číny. V Spojených štátoch to viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov a finančným problémom pre poľnohospodárov. V Číne obchodná vojna prispela k spomaleniu tempa rastu hospodárskej a priemyselnej produkcie, ktoré už bolo na poklese. Mnoho amerických spoločností presunulo dodávateľské reťazce do iných častí Ázie, čo vyvolalo obavy, že obchodná vojna povedie k americko-čínskemu „oddeleniu“ ekonomiky. V iných krajinách spôsobila obchodná vojna aj hospodárske škody, hoci niektorým krajinám pomohla vyplnená medzera zo zvýšenej výroby. Vedie to tiež k nestabilite akciových trhov. Vlády na celom svete podnikli kroky na riešenie niektorých škôd spôsobených hospodárskym konfliktom.
Na medzinárodnej úrovni sa podporuje konečný cieľ obchodnej vojny Trumpovej vlády spočívajúci v snahe zmeniť čínsku obchodnú politiku, kritizuje sa tiež použitie ciel a negatívny ekonomický dopad obchodnej vojny. Spomedzi amerických priemyselných odvetví sa americké obchodné a poľnohospodárske odvetvia postavili proti obchodnej vojne, hoci väčšina farmárov Trumpa naďalej podporovala. Spomedzi amerických politikov niektorí nesúhlasili s taktikou, ktorú Trump uplatňuje, ale väčšina súhlasí s cieľom vyvinúť tlak na Čínu. Koncom novembra 2019 žiadny z popredných demokratických kandidátov na prezidenta nepovedal, že zruší clá, vrátane Joe Bidena a Elizabeth Warrenovej. Obaja súhlasili s tým, že USA musia čeliť nečestnej obchodnej politike Číny.

Pokračovať v čítaní „Obchodná vojna Čína – USA (China–United States trade war)“

Argentínska menová kríza v roku 2018 bola silnou devalváciou argentínskeho pesa, spôsobenou vysokou infláciou a prudkým poklesom vnímanej hodnoty argentínskeho pesa na miestnej úrovni, pretože neustále strácala kúpnu silu spolu s ďalšími domácimi a medzinárodnými faktormi.

V dôsledku toho požiadalo predsedníctvo Mauricia Macriho o pôžičku od Medzinárodného menového fondu.

Pokračovať v čítaní „Argentínska menová kríza (Argentine monetary crisis)“