Ekonomický dopad pandémie COVID-19 (Economic impact of the COVID-19 pandemic)

Pandémia COVID-19 mala ďalekosiahle ekonomické dôsledky okrem samotného šírenia choroby a snáh o jej karanténu. Pretože sa vírus SARS-CoV-2 rozšíril po celom svete, obavy sa presunuli z výrobných problémov na strane ponuky do útlmu podnikania v sektore služieb. Pandémia spôsobila najväčšiu globálnu recesiu v histórii, pričom viac ako tretina vtedajšej svetovej populácie bola uväznená.
Očakáva sa, že nedostatok dodávok ovplyvní niekoľko sektorov v dôsledku panického nákupu, zvýšeného používania tovaru na boj proti pandémii a narušenia tovární a logistiky v pevninskej Číne. Vyskytli sa prípady drážkovania cien. Vyskytli sa rozsiahle správy o nedostatku farmaceutických výrobkov. V mnohých oblastiach došlo k panickému nákupu a následnému nedostatku potravín a ďalších základných potravín. Najmä technologický priemysel varoval pred oneskorením dodávok elektronického tovaru. [Je potrebné aktualizovať]
Globálne akciové trhy klesli 24. februára 2020 v dôsledku výrazného nárastu počtu prípadov COVID-19 mimo pevninskú Čínu. Do 28. februára 2020 zaznamenali akciové trhy na svete najväčšie týždenné poklesy od finančnej krízy v roku 2008. Globálne akciové trhy sa prepadli v marci 2020, keď došlo k prepadu hlavných indexov sveta o niekoľko percent.
Prípadná nestabilita spôsobená ohniskom a súvisiacimi zmenami v správaní by mohla mať za následok dočasný nedostatok potravín, cenové výkyvy a narušenie trhov. Takéto zvýšenie cien by pocítili najviac zraniteľné populácie, ktoré sú závislé na trhoch so svojimi potravinami, ako aj na tých, ktoré už závisia od humanitárnej pomoci, aby si udržali svoje živobytie a prístup k potravinám. Ako bolo pozorované v kríze cien potravín v rokoch 2007 – 2008, ďalší inflačný účinok protekcionistických politík prostredníctvom dovozných ciel a zákazov vývozu by mohol spôsobiť výrazné zvýšenie počtu ľudí čeliacich vážnej potravinovej neistote na celom svete.
S rozširovaním pandémie sa rušia alebo odkladajú globálne konferencie a udalosti týkajúce sa technológií, módy a športu. Zatiaľ čo sa bude musieť odhadnúť menový dopad na odvetvie cestovného ruchu, je pravdepodobné, že bude v miliardách a bude stúpať.
Uprostred oživenia a kontroly je svetový ekonomický systém charakterizovaný ako systém značnej neistoty. Ekonomické prognózy a konsenzus medzi odborníkmi na makroekonomiku ukazujú značné nezhody v celkovom rozsahu, dlhodobých účinkoch a plánovanom oživení. Posúdenie rizík a pohotovostné plány je preto potrebné brať s rezervou, keďže názorové rozdiely sa veľmi líšia.

Pokračovať v čítaní „Ekonomický dopad pandémie COVID-19 (Economic impact of the COVID-19 pandemic)“

Rada štátov pre vznik viacerých štátov (Eastern States Multi-state Council)

Viacštátna rada pre východné štáty je medzištátny kompakt medzi siedmimi severovýchodnými štátmi v USA, ktorý má koordinovať potlačenie ekonomických obmedzení zavedených vládami štátov v reakcii na pandémiu COVID-19.

Pokračovať v čítaní „Rada štátov pre vznik viacerých štátov (Eastern States Multi-state Council)“

Recesia COVID-19 (COVID-19 recession)

Recesia COVID-19, známa tiež ako recesia koronavírusov, alebo depresia koronavírusov, predstavuje závažnú prebiehajúcu globálnu hospodársku krízu. Je to najhoršia globálna hospodárska kríza od veľkej hospodárskej krízy. Kríza sa začala kvôli ekonomickým dopadom prebiehajúcej pandémie COVID-19. Účinky COVID-19 na ekonomiku budú spĺňať kritériá hospodárskej krízy, pretože jej účinky sú invazívnejšie ako recesia. Podľa Federálnej rezervnej banky v San Franciscu sú rozdiely medzi ekonomickými recesiami a depresiami dlhé a dosahujú sa. Ekonomické recesie sú zvyčajne obsiahnuté v rukách niekoľkých národov a trvajú štvrtiny. Na druhej strane hospodárska depresia ovplyvňuje celé kontinenty a na celom svete. Z tohto dôvodu dopady COVID-19 na globálnu ekonomiku, pokiaľ bude pokračovať v súčasných trendoch, vstúpia do hospodárskej depresie. prvým hlavným znakom recesie bol kolaps trhov počas krachu akciových trhov v roku 2020, ktorý sa začal koncom februára a trval do marca. Do septembra 2020 každá vyspelá ekonomika upadla do recesie alebo depresie, zatiaľ čo všetky rozvíjajúce sa ekonomiky sú v recesii. Modelovanie Svetovou bankou naznačuje, že v niektorých regiónoch sa úplné zotavenie nedosiahne skôr ako v roku 2025 alebo neskôr, čo zodpovedá kritériám hospodárskej krízy.
Pandémia COVID-19 viedla k tomu, že polovica svetovej populácie bola uväznená, aby zabránila šíreniu COVID-19. Uzamknutie, tlak na zdravotnú starostlivosť a rozsiahle úmrtia spôsobili všetky vážne dôsledky pre ekonomiky na celom svete, ktoré nasledovali krátko po globálnom hospodárskom spomalení v roku 2019, ktoré viedlo k stagnácii akciových trhov a aktivity spotrebiteľov na celom svete. Spomalenie spotrebiteľskej činnosti prispelo k hromadnému prepúšťaniu a ďalšej ekonomickej stagnácii a nestabilite.
V období recesie došlo v mnohých krajinách k nezvyčajne vysokému a rýchlemu nárastu nezamestnanosti a v Spojených štátoch amerických neumožňuje štátom financované počítačové systémy a procesy poistenia nezamestnanosti držať krok s aplikáciami. Do októbra bolo v USA podaných viac ako 10 miliónov prípadov nezamestnanosti. Kalifornská štátna univerzita priniesla iniciatívu na uvoľnenie celonárodných vzdialených príležitostí v prospech občanov USA. Organizácia Spojených národov (OSN) predpovedala v apríli 2020, že globálna nezamestnanosť v druhom štvrťroku 2020 vymaže 6,7% pracovnej doby na celom svete – čo zodpovedá 195 miliónom pracovníkov na plný úväzok. Očakáva sa, že v niektorých krajinách bude nezamestnanosť okolo 10%, pričom vyššie miery nezamestnanosti budú mať viac postihnuté krajiny z pandémie COVID-19. Na rozvojový svet vplýva aj pokles remitencií, čo prehlbuje globálne potravinové krízy.
V období recesie došlo k poklesu ceny ropy, ktorý bol vyvolaný cenovou vojnou medzi Ruskom a Saudskou Arábiou v roku 2020; kolaps cestovného ruchu, pohostinstva a energetiky; a výrazný pokles spotrebiteľskej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Globálne akciové trhy sa koncom februára a marca 2020 prepadli o 20 až 30%. Počas krachu došlo na globálnych akciových trhoch k bezprecedentným a volatilným výkyvom, najmä v dôsledku extrémnej neistoty na trhoch. Milióny ľudí na celom svete napriek tomu stále zápasia a vlády sú ohromené, aby zvládli krízu, ktorá sa od roku 1929 nezaznamenala.

Pokračovať v čítaní „Recesia COVID-19 (COVID-19 recession)“

APEC Malajzia 2020 (APEC Malaysia 2020)

APEC Malajzia 2020 je celoročné stretnutie stretnutí Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Malajzii, ktoré sa začína od decembra 2019 do novembra 2020.

Malajzia je hostiteľom stretnutia APEC po druhýkrát, v roku 1998 sa uskutočnilo jedno z nich.

Po virtuálnom samite, ktorý sa konal 20. novembra 2020, vydali vodcovia APEC Kuala Lumpurskú deklaráciu.

Pokračovať v čítaní „APEC Malajzia 2020 (APEC Malaysia 2020)“

Maurícius úniky (Mauritius Leaks)

Maurícius Leaks odkazuje na správu z dátajournalistického vyšetrovania Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) z roku 2019 o tom, ako sa bývalá britská kolónia Maurícius zmenila na prosperujúce finančné centrum a daňový raj.

Informátor zverejnil dokumenty z právnickej firmy na Mauríciu investigatívnym novinárom a priniesol informácie o tom, ako sa nadnárodné spoločnosti vyhýbajú plateniu daní, keď podnikajú v Afrike, na Strednom východe a v Ázii.

Pokračovať v čítaní „Maurícius úniky (Mauritius Leaks)“

Čína káble (China Cables)

Čínske káble sú malou zbierkou čínskych vládnych dokumentov z roku 2017, ktoré unikli Ujgurmi do exilu pred Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov a boli zverejnené 24. novembra 2019. Súčasťou tejto zbierky bol telegram, ktorý obsahoval prvý známy prevádzkový manuál na prevádzkovanie systému Sin-ťiang

-vzdelávacie tábory.

Bulletiny ilustrujú, ako centralizovaný čínsky systém zhromažďovania údajov, nástroj hromadného sledovania, integrovaná platforma spoločných operačných operácií, využíva umelú inteligenciu na identifikáciu ľudí na výsluchy a potenciálne zadržanie.

Čínska vláda označila káble za „čistý výmysel“ a „falošné správy“.

Odhalenia vyvolali obnovenú pozornosť v táboroch.

Pokračovať v čítaní „Čína káble (China Cables)“

Kapitál a ideológia (Capital and Ideology)

Capital and Ideology (francúzsky: Capital et Idéologie) je kniha francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho z roku 2019. Kapitál a ideológia nadväzuje na knihu Piketty z roku 2013 Kapitál v dvadsiatom prvom storočí, ktorá sa zameriavala na nerovnosť bohatstva a príjmov v Európe a USA.
Kapitál a ideológia, ktoré Piketty označil za „z veľkej časti pokračovanie“ svojho predchodcu, majú širší rozsah a Piketty vyjadril svoju prednosť pred knihou z roku 2019. V knihe Piketty načrtáva možné prostriedky na prerozdelenie bohatstva a skúma historické a súčasné dôvody nerovnosti. Paul Krugman o knihe napísal: „V marxistickej dogme je triedna štruktúra spoločnosti determinovaná základnými, neosobnými silami, technológiou a spôsobmi výroby, ktoré táto technológia diktuje. Piketty však vidí nerovnosť ako sociálny fenomén, ktorý je riadený ľudskými inštitúciami. Inštitucionálna zmena zase odráža ideológiu, ktorá dominuje v spoločnosti: „Nerovnosť nie je ani ekonomická, ani technologická; je ideologická a politická.“ “Medzi metódy prerozdelenia bohatstva, ktoré kniha navrhuje, patrí„ dedičstvo pre všetkých “, platba distribuovaná občanom. podľa ich krajiny vo veku 25 rokov.

Pokračovať v čítaní „Kapitál a ideológia (Capital and Ideology)“

APEC Čile 2019 (APEC Chile 2019)

APEC Chile 2019 by bol sériou stretnutí ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v čilskom Santiagu.

Stretnutia sa mali zamerať na digitálnu ekonomiku, regionálne prepojenie a úlohu žien v ekonomickom raste.

Čile predtým usporiadalo stretnutie APEC v roku 2004. Samit 2019 bol 30. októbra zrušený kvôli prebiehajúcim protestom.

Pokračovať v čítaní „APEC Čile 2019 (APEC Chile 2019)“

Získanie spoločnosti Fox 21. storočia (Acquisition of 21st Century Fox by Disney)

K akvizícii spoločnosti 21st Century Fox spoločnosťou Disney došlo 20. marca 2019. Medzi ďalšie kľúčové aktíva patrí akvizícia spoločnosti 21st Century Fox spoločnosťou Disney vrátane filmových a televíznych štúdií 20. storočia Fox, amerických káblových / satelitných kanálov ako FX, Fox Networks

Group, 73% podiel v spoločnosti National Geographic Partners, indickej televíznej spoločnosti Star India a 30% v Hulu.

Bezprostredne pred akvizíciou sa spoločnosť 21st Century Fox rozčlenila medzi spoločnosti Fox Broadcasting Company, Televízne stanice Fox, Fox News Channel, Fox Business, FS1, FS2, Fox Deportes a Big Ten Network do novovzniknutej spoločnosti Fox Corporation.

Pokračovať v čítaní „Získanie spoločnosti Fox 21. storočia (Acquisition of 21st Century Fox by Disney)“

Obchodný spor medzi Japonskom a Južnou Kóreou (Japan–South Korea trade dispute)

Obchodný spor medzi Japonskom a Južnou Kóreou je pretrvávajúcim hospodárskym konfliktom medzi Japonskom a Južnou Kóreou, čo je tretia a desiata (jedenásta v roku 2019) na svete. Bola tiež označovaná ako hospodárska vojna medzi Japonskom a Južnou Kóreou.
Za konfliktom sú rôzne citované príčiny. Japonská vláda vyškrtla Južnú Kóreu z „bieleho zoznamu“ preferenčného obchodovania v júli 2019 ako reakciu na údajné porušovanie zákazov vývozu určitých materiálov do Severnej Kórey zo strany Južnej Kórey. Neskôr oficiálne tvrdil, že konflikt bol spôsobený nedodržiavaním vývozných kontrol a predpisov zo strany juhokórejskej vlády, aby sa zabránilo ďalšiemu predaju strategického tovaru, a ignorovala požiadavku japonskej vlády viesť rokovania o kontrole vývozu tri roky. Konflikt sa však považoval za odvetu voči rozhodnutiam Najvyššieho súdu Južnej Kórey týkajúcich sa kompenzácie juhokórejskou vládou. Juhokórejská vláda taktiež poprela akékoľvek tvrdenia japonskej vlády o zlom hospodárení.
Niekoľko externých pozorovateľov uviedlo, že súčasné napätie je odrazom alebo reakciou na rôzne historické krivdy spôsobené japonskou okupáciou Kórejského polostrova a nedávnymi regionálnymi bodmi vzplanutia, napríklad vzťahmi so Severnou Kóreou a Čínou.
Obchodný spor spôsobil výrazné zhoršenie vzťahov medzi Japonskom a Južnou Kóreou na najnižšiu úroveň, pretože obe krajiny v roku 1965 normalizovali svoje diplomatické vzťahy.

Pokračovať v čítaní „Obchodný spor medzi Japonskom a Južnou Kóreou (Japan–South Korea trade dispute)“