1965 sovietska hospodárska reforma (1965 Soviet economic reform)

Sovietska ekonomická reforma z roku 1965, ktorá sa niekedy nazýva aj Kosyginova reforma (rus. Косыгинская реформа) alebo libermanská reforma, predstavovala súbor plánovaných zmien v ekonomike ZSSR.

Stredobodom týchto zmien bolo zavedenie ziskovosti a predaja ako dvoch kľúčových ukazovateľov úspechu podniku.

Niektoré zisky podniku by šli do troch fondov, ktoré sa používajú na odmeňovanie pracovníkov a rozširovanie prevádzky;

väčšina by išla do centrálneho rozpočtu.

Reformy zaviedol politicky Alexej Kosygin – ktorý sa stal premiérom Sovietskeho zväzu po odstránení Nikity Chruščov – a ratifikoval ich Ústredný výbor v septembri 1965. Odrážali niektoré dlho dochucujúce želania matematicky zameraných ekonomických plánovačov ZSSR.

a iniciovala posun smerom k zvýšenej decentralizácii v procese ekonomického plánovania.

Pokračovať v čítaní „1965 sovietska hospodárska reforma (1965 Soviet economic reform)“

Škandál s drôtovými kartami (Wirecard scandal)

Škandál Wirecard je séria účtovných škandálov, ktoré vyústili do platobnej neschopnosti spoločnosti Wirecard, nemeckého sprostredkovateľa platieb a poskytovateľov finančných služieb, ktorá bola súčasťou indexu DAX. Wirecard AG je platobný procesor so sídlom v Mníchove v Nemecku. Spoločnosť ponúka svojim zákazníkom služby elektronických platobných transakcií a riadenia rizík, ako aj vydávanie a spracovanie fyzických kariet. Dcérska spoločnosť Wirecard Bank AG je držiteľom bankovej licencie a zmlúv s viacerými medzinárodnými spoločnosťami poskytujúcimi finančné služby.
Obvinenia z nekalých praktík v účtovníctve spoločnosť prenasledovali od počiatku jej založenia. Vrchol dosiahol v roku 2019 po tom, čo Financial Times zverejnili sériu vyšetrovaní spolu so sťažnosťami na oznamovateľov a internými dokumentmi. Dňa 25. júna 2020 podala spoločnosť Wirecard platobnú neschopnosť po odhalení „nezvestnosti“ 1,9 miliárd EUR a ukončení a uväznení jej generálneho riaditeľa Markusa Brauna. Vyvolávajú sa otázky týkajúce sa zlyhania regulácie zo strany Spolkového úradu pre finančný dohľad (BaFin), najlepšieho nemeckého finančného strážneho psa, a možného zneužitia dlhoročného audítora Ernst & Young.

Pokračovať v čítaní „Škandál s drôtovými kartami (Wirecard scandal)“

Sankcie Spojených štátov proti Číne (United States sanctions against China)

USA uplatňujú voči Číne sankcie.

USA udržiavali embargo na Čínu od vzniku Čínskej ľudovej republiky v rokoch 1949 až 1972. USA uvalili embargo po masakre na námestí Nebeského pokoja v roku 1989. V roku 2020 USA uvalili sankcie a vízové obmedzenia na niekoľko čínskych vládnych činiteľov.

, ako odpoveď na ujgurskú genocídu a porušovanie ľudských práv v Hongkongu a Tibete.

Pokračovať v čítaní „Sankcie Spojených štátov proti Číne (United States sanctions against China)“

Krach na akciovom trhu v roku 2020 (2020 stock market crash)

Krach na akciovom trhu v roku 2020, označovaný tiež ako Coronavirus Crash and Coronavirus Correction, bol veľkým a náhlym globálnym krachom na trhoch s akciami, ktorý sa začal 20. februára 2020 a skončil 7. apríla.

Krach spôsobil iba krátkodobý medvedí trh a v apríli sa globálne akciové trhy znovu dostali na býčí trh, ktorý pokračoval až do decembra 2020, hoci americké trhy sa na januárové úrovne vrátili až v novembri.

Zrážka signalizovala začiatok recesie COVID-19.

Pokračovať v čítaní „Krach na akciovom trhu v roku 2020 (2020 stock market crash)“

2020 cenová vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou (2020 Russia–Saudi Arabia oil price war)

Cenová vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou v roku 2020 bola ekonomickou vojnou, ktorú v marci 2020 vyvolala Saudská Arábia v reakcii na odmietnutie Ruska znížiť produkciu ropy s cieľom udržať ceny ropy na miernej úrovni. Tento hospodársky konflikt vyústil do výrazného poklesu ceny ropy na jar 2020.
8. marca 2020 zahájila Saudská Arábia cenovú vojnu s Ruskom, čím uľahčila štvrťročný pokles ceny ropy o 65%. V prvých marcových týždňoch klesli ceny ropy v USA [nejednoznačne] o 34%, ropa o 26% a ropa Brent o 24%. Cenovú vojnu vyvolalo prerušenie dialógu medzi Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a Ruskom o navrhovanom znížení produkcie ropy uprostred pandémie COVID-19. Rusko dohodu opustilo, čo viedlo k pádu aliancie OPEC +. Ceny ropy od začiatku roka klesli už o 30% v dôsledku poklesu dopytu. Cenová vojna je jednou z hlavných príčin a následkov následného globálneho krachu akciových trhov.
Začiatkom apríla 2020 a opäť v júni 2020 sa Saudská Arábia a Rusko dohodli na znížení produkcie ropy. Cena ropy sa 20. apríla stala zápornou. Ťažbu ropy možno spomaliť, ale nie úplne zastaviť a dokonca aj najnižšia možná úroveň ťažby mala za následok vyššiu ponuku ako dopyt; tí, ktorí držali futures na ropu, boli ochotní zaplatiť za vyloženie kontraktov na ropu, o ktorých predpokladali, že nebudú schopní ich uskladniť.

Pokračovať v čítaní „2020 cenová vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou (2020 Russia–Saudi Arabia oil price war)“

Regionálny pakt guvernérov na Stredozápade (Midwest Governors Regional Pact)

Regionálny pakt guvernérov na Stredozápade je medzištátny kompakt medzi siedmimi stredozápadnými štátmi v USA, ktorý má koordinovať potlačenie ekonomických obmedzení zavedených vládami štátov v reakcii na pandémiu COVID-19.

17. novembra 2020 sa všetci guvernéri paktu zúčastnili videozáznamu, v ktorom vyzývajú svojich občanov, aby sa naďalej sociálne dištancovali, „maskovali“ a podnikli ďalšie nevyhnutné kroky, aby zabránili prenosu vírusu v nadchádzajúcom sviatočnom období.

Pokračovať v čítaní „Regionálny pakt guvernérov na Stredozápade (Midwest Governors Regional Pact)“

Júl Job Stimulus (July Jobs Stimulus)

Júlový stimul pre pracovné miesta je stimulačný balík vo výške 7,4 miliárd EUR, ktorý oznámila Írska vláda 23. júla 2020 v reakcii na ekonomický dopad pandémie COVID-19 v Írskej republike. Balík obsahuje 50 opatrení na podporu hospodárskeho oživenia a na návrat ľudí do práce. Výdavky zahŕňajú predovšetkým 115 miliónov EUR na aktívne cestovanie, verejnú dopravu a obnovu dopravnej infraštruktúry, 75 miliónov EUR pre základné a stredné školy na vykonanie rekonfiguračných prác potrebných na podporu znovuotvorenia škôl na konci augusta a septembra 2020 a 112 miliónov EUR na zamestnanosť služby a podpora na dodanie 47 500 miest na školenie a učňovskú prípravu a balík obchodných podpôr vo výške 450 miliónov EUR vrátane grantu na reštart 250 miliónov EUR na poskytnutie priamej grantovej pomoci podnikom s počtom zamestnancov do 250, ktoré im pomôžu s nákladmi spojenými s opätovným otvorením a opätovným zamestnaním pracovníkov .
Platba v pandémii v nezamestnanosti COVID-19, ktorá sa má ukončiť 10. augusta, sa predĺži do apríla 2021 a počas tohto obdobia sa postupne zníži na 203 EUR týždenne na základe predpandemických zárobkov žiadateľa ako súčasť balíka. Od 17. septembra 2020 sa program uzavrie s novými žiadosťami a celková miera platby sa zníži z 350 EUR na 300 EUR. Dočasný program dotácií na mzdy COVID-19 bude v septembri 2020 nahradený programom dotácií na mzdy v zamestnaní, ktorý potrvá do apríla 2021.

Pokračovať v čítaní „Júl Job Stimulus (July Jobs Stimulus)“

Skvelý reset (Great Reset)

The Great Reset je názov 50. výročného stretnutia Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré sa koná v júni 2020 a na ktorom sa stretávajú prominentní obchodní a politickí vodcovia, ktorých zvolal princ z Walesu a WEF, s témou obnovy spoločnosti a hospodárstva vo väčšej miere. trvalo udržateľným spôsobom po pandémii COVID-19. Riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgieva vo svojom hlavnom príhovore otvárajúcom dialógy vymenovala tri kľúčové aspekty udržateľnej reakcie – zelený rast, inteligentnejší rast a spravodlivejší rast.
Prejav princa Charlesa na úvodnom podujatí filmu The Great Reset, v ktorom sú uvedené kľúčové oblasti činnosti – podobné tým, ktoré sú uvedené v jeho Iniciatíve pre trvalo udržateľné trhy z januára 2020. Patrili k nim opätovné oživenie vedy, technológie a inovácie, krok smerom k prechodu na nulové hodnoty v globálnom meradle, zavedeniu spoplatňovania uhlíka, opätovnému objaveniu dlhotrvajúcich stimulačných štruktúr, vyváženiu investícií tak, aby zahŕňali viac ekologických investícií, a podpore ekologických projektov verejnej infraštruktúry.
V júni 2020 bola téma výročného stretnutia 51. svetového ekonomického fóra v januári 2021 vyhlásená ako „Veľký reset“, ktorá spája osobných aj online globálnych lídrov v Davose so sieťou viacerých zainteresovaných strán v 400 mestách po celom svete.
Podľa New York Times BBC, The Guardian, Le Devoir a Radio Canada „nepodložené“ konšpiračné teórie šíriace sa americkými krajne pravicovými skupinami, znovu vzkriesili vznik fóra Great Reset a vzrastali v horlivosti ako vodcovia ako napr. novozvolený prezident Spojených štátov Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau do svojich prejavov zahrnuli myšlienky založené na „resete“.

Pokračovať v čítaní „Skvelý reset (Great Reset)“

Dopad pandémie COVID-19 na finančný trh (Financial market impact of the COVID-19 pandemic)

Hospodárske otrasy spojené s pandémiou COVID-19 mali rozsiahle a závažné dopady na finančné trhy vrátane trhov s akciami, dlhopismi a komoditami (vrátane ropy a zlata).

Medzi hlavné udalosti patrila popísaná vojna cien ropy medzi Ruskom a Saudskou Arábiou, ktorá po nedosiahnutí dohody OPEC + vyústila do kolapsu cien ropy a pádu akciového trhu v marci 2020. Účinky na trhy sú súčasťou recesie koronavírusmi a sú

z mnohých ekonomických dopadov pandémie.

Pokračovať v čítaní „Dopad pandémie COVID-19 na finančný trh (Financial market impact of the COVID-19 pandemic)“