Reflexivita. (Reflexivity)

Čo je to reflexivita ?

Reflexivita v ekonómii je teória, podľa ktorej existuje spätnoväzbová slučka, v ktorej vnímanie investorov ovplyvňuje ekonomické základy, čo následne mení vnímanie investorov.

Teória reflexivity má korene v sociológii, ale vo svete ekonomiky a financií je jej hlavným zástancom George Soros.

Soros je presvedčený, že reflexivita vyvracia väčšinu z hlavnej ekonomickej teórie a mala by sa stať hlavným zameraním ekonomického výskumu, a dokonca uvádza grandiózne tvrdenia, že „dáva základ novej morálke i novej epistemológii“.

  • Reflexivita je teória, že pozitívna spätná väzba medzi očakávaniami a ekonomickými fundamentmi môže spôsobiť cenové trendy, ktoré sa podstatne a trvalo odlišujú od rovnovážnych cien.
  • Hlavným navrhovateľom spoločnosti Reflexivity je George Soros, ktorý jej pripisuje veľkú časť úspechu ako investora.
  • Soros sa domnieva, že reflexivita je v rozpore s väčšinou hlavnej ekonomickej teórie.

Pochopenie reflexivity.

Teória reflexivity tvrdí, že investori nezakladajú svoje rozhodnutia na realite, ale na ich vnímaní reality. Kroky, ktoré vyplynú z týchto vnemov, majú vplyv na realitu alebo základy, ktoré potom ovplyvňujú vnímanie investorov, a tým aj ceny. Tento proces sa sám posilňuje a smeruje k nerovnováhe, čo spôsobí, že ceny sa budú čoraz viac oddeľovať od reality. Soros považuje globálnu finančnú krízu za ilustráciu teórie. Podľa jeho názoru rast cien nehnuteľností spôsobil, že banky zvýšili počet hypotekárnych úverov na bývanie, a naopak zvýšenie úverov pomohlo zvýšiť ceny domov. Bez kontroly rastúcich cien to malo za následok cenovú bublinu, ktorá sa nakoniec zrútila a vyústila do finančnej krízy a veľkej recesie.

Sorosova teória reflexivity je v rozpore s koncepciami ekonomickej rovnováhy, racionálnych očakávaní a hypotézy efektívneho trhu. V hlavnej ekonomickej teórii sú rovnovážné ceny implikované skutočnými ekonomickými fundamentmi, ktoré určujú ponuku a dopyt. Zmeny v ekonomických základoch, ako sú spotrebiteľské preferencie a nedostatok skutočných zdrojov, prinútia účastníkov trhu, aby ponúkali ceny nahor alebo nadol na základe ich viac či menej racionálnych očakávaní, čo znamenajú ekonomické základy pre budúce ceny. Tento proces zahŕňa pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu medzi cenami a očakávaniami týkajúcimi sa základných ekonomických ukazovateľov, ktoré sa navzájom vyvážia pri dosiahnutí novej rovnovážnej ceny. Ak nebudú existovať zásadné prekážky pri oznamovaní informácií týkajúcich sa základných ekonomických ukazovateľov a transakcií za vzájomne dohodnuté ceny, bude mať tento cenový proces tendenciu udržiavať trh v pohybe rýchlo a efektívne smerom k rovnováhe.

Soros je presvedčený, že reflexivita spochybňuje myšlienku hospodárskej rovnováhy, pretože to znamená, že ceny sa môžu v priebehu času významne významne odchýliť od rovnovážnych hodnôt. Podľa Sorosa je to preto, lebo proces tvorby cien je reflexívny a dominujú v ňom slučky pozitívnej spätnej väzby medzi cenami a očakávaniami. Len čo dôjde k zmene ekonomických základov, tieto cykly pozitívnej spätnej väzby spôsobia, že ceny nedosahujú alebo prekračujú novú rovnováhu. Do istej miery zlyháva normálna negatívna spätná väzba medzi cenami a očakávaniami týkajúcimi sa ekonomických fundamentov, ktoré by vyvážili tieto slučky pozitívnej spätnej väzby. Trend sa nakoniec obráti, akonáhle účastníci trhu uznajú, že ceny sa oddelili od reality, a revidujú svoje očakávania (hoci Soros to neuznáva ako negatívnu spätnú väzbu).

Ako dôkaz svojej teórie Soros poukazuje na cyklus bum-bust a rôzne epizódy cenových bublín, po ktorých nasledujú cenové pády, keď sa všeobecne verí, že ceny sa výrazne líšia od rovnovážnych hodnôt implikovaných ekonomickými fundamentmi. Často v týchto epizódach odkazuje na využitie pákového efektu a dostupnosť úveru pri začatí procesu a na úlohu pohyblivých výmenných kurzov mien.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *